Volejbal (p978)

Kto rád oddychuje pri kolektívnych hrách a ešte k tomu pri tých, čo sa hrajú s loptou, tomu odporúčam si zapísať volejbal. Nie je to príliš náročný šport, a aj keď sa miestami dosť zapotíte, spoznáte nových ľudí a precvičíte si mimo prstov a postrehu celé telo - a to je pri našom vysokoškolskom študijnom spôsobe života dosť dôležité.

Foto: Jakub Fiala

Foto: Jakub Fiala

Najzákladnejšími predpokladmi sú aspoň minimálna znalosť pravidiel a aktivita. Pri volejbale je naozaj nevhodné celú hru len stáť na mieste, človek musí byť pohotový, rýchly a sústredený. Zo začiatkov, hlavne ak niekto nie je zvyknutý hrať, môže mať svalovku na nohách z behania, prípadne ho môžu bolievať ruky a prsty, ak nesprávne spracováva prihrávky.

Na volejbal nie je nutné mať  špeciálny dres, akurát do pokročilých a výkonnostných skupín si už študenti zvykli nosiť chrániče na kolená, alebo si spevňovali zápästia.

Fyzická náročnosť závisí  od stupňa: pri začiatočníkoch rozcvičky bývajú mierne, namáhavé  akurát pre tých, čo s nimi nemajú skúsenosti zo strednej školy. S výkonom sa náročnosť stupňuje. Pokročilí nikdy neodchádzajú z hodiny nezadýchaní a sprcha býva po konci hodiny dosť vyťaženou miestnosťou. Samozrejme fyzická náročnosť závisí aj od vyučujúceho, či a akú dlhú rozcvičku vyžaduje a ako motivuje menej aktívnych jedincov, aby sa snažili viac. Ak vás nechá sedieť na lavičke celú hodinu, lebo sa vám nechce, tak sa neunavíte vôbec. Ale od toho telocvik nie je a nepredpokladám, že si volejbal zapíše niekto, kto sa tam bude chcieť chodiť len pozerať.

Povolená je jedna neospravedlnená  absencia, dve ospravedlnené a tri krát je možné si hodinu nahradiť cez skúškové. Samozrejme v prípade dlhodobej neschopnosti hrať, je možná dohoda s vyučujúcim. Napríklad k nám do skupiny pokročilých chodilo dievča, ktoré si v polke semestru poranilo nohu. Na ďalších hodinách tak plnila úlohu diváka a zápočet dostala.

Skupina: Začiatočníci

Hodiny sa viac menej podobajú na tie, ktoré poznáte z gymnázia: najskôr prebehne rozcvička, ktorá zaberie väčšinu času a zameriava sa na všetky podstatné veci, ktoré by dobrý volejbalista mal ovládať (prihrávky, smeče, podania…) a po rozdelení na dve približne rovnako silné skupinky študenti do konca hodiny už len hrajú.

Začiatočnícky volejbal je vhodný pre tých, čo si nie sú vo svojich volejbalových zručnostiach tak úplne istí. Trpezliví cvičiaci vás naučia základy techniky a pravidlá, v kolektíve spoluhráčov sa neskôr lepšie vykrešete na šikovného hráča.

Ja som si zapísala seminár na Údolní 53 u vyučujúceho Pavla Mudry. Pán Mudra je veľmi príjemný a priateľský, trpezlivý – so začiatočníkmi to vie. Telocvičňa je pri Úvoze, v areáli VUT fakulty elektrotechniky a informatiky, v príjemnom prostredí. Šatne tam sú čisté a relatívne dosť veľké a aj samotná telocvičňa je vyhovujúca. V tejto budove sa nachádzajú aj sprchy a posilňovňa.

Skupina: Pokročilí

Odporúčam všetkým, ktorí si už sú svojimi schopnosťami istí a chcú si poriadne zahrať. Rozcvičky sú kratšie ako pri začiatočníkoch a sú zamerané vo veľkej miere na smečovanie. Podstatnú časť cvičenia sa však hrá.

Moje hodiny prebiehali vo veľkej telocvični pod hradom, na Údolní 3, pri Komenského náměstí. Táto telocvičňa sa mi páčila viac ako tá na Údolní 53, ale to je len subjektívny názor, čo sa týka vybavenia obe sú rovnako dobré. V budove sa taktiež nachádzali sprchy a posilňovňa. Vyučujúcim bol Milan Müller, naozaj vynikajúci tréner, s prirodzenou autoritou a zásadový, ale vykreše z vás naozaj plnohodnotných hráčov.

O volejbal, či už začiatočníkov, pokročilých alebo výkonnostných, je záujem naozaj veľký, preto býva dosť problém si ho zapísať. Je to jeden z najobľúbenejších športov medzi študentmi a tie skupiny s najvyhovujúcejším časom, doobedňajšie najviac, bývajú dosť rýchlo plné, preto treba byť v klikaní pri registrácii naozaj rýchly.

Autor: Dana Lennerová